5. Práca s chemikáliami, horľavinami, kyselinami a hydroxidmi


a) práca s chemikáliami

  • Skoro všetky chemikálie sú viac či menej toxické. Rozdeľujeme ich do dvoch podskupín:
       1. na látky zdraviu škodlivé, ktoré pri vniknutí do organizmu spôsobujú jeho väčšie resp. menšie poškodenie, ale obyčajne nespôsobujú smrť;
       2. na jedy, ktoré na rozdiel od prvej podskupiny po vniknutí do organizmu i v malých dávkach spôsobujú ťažké poškodenie organizmu, ktoré môže skončiť smrťou poškodeného.

  • Toxicita jedov a látok zdraviu škodlivých závisí na ich chemickom zložení, množstve, vstupu do organizmu, dĺžke expozície, na ich fyzikálnych vlastnostiach (hlavne na rozpustnosti v telových tekutinách) a tiež na dispozičných faktorov jednotlivca.

  • Poznáme približne tri vstupné brány toxických látok do organizmu:
          1. dýchacie cesty;
          2. tráviaci trakt;
          3. pokožku.

  • Pred nebezpečenstvom otravy chemickými látkami sa chránime hlavne nasledujúcimi preventívnymi opatreniami:
       - pred začiatkom vlastných prác sa dôkladne oboznámime s fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami (vrátane toxicity) používaných látok;
       - tuhé chemikálie a látky ako je tuhý CO2 neberieme nikdy do rúk, ale pre ich naberanie používame k tomu určené nádoby, resp. použijeme rukavice;
       - po práci si vždy umyjeme ruky;
       - laboratórne nádoby, pracovný stôl a odev udržujeme v čistote;
       - s jedovatými plynmi a kvapalinami pracujeme v digestóriu s účinným vetraním, prípadne používame ochrannú masku;
       - pri práci so žieravinami si chránime ruky gumovými rukavicami;
       - v laboratórnych nádobách, ktoré bežne používame, nikdy neskladujeme potraviny a nápoje;
       - pri práci s prudkými jedmi, sa vždy pred začatím práce oboznámime s protijedmi.
       - nezačneme pracovať pokiaľ nemáme pripravenú protilátku. Rovnaký postup uplatníme aj v prípade, ak je nebezpečenstvo vzniku toxických alebo silne agresívnych látok ako reakčných medziproduktov, napríklad pri práci s kyanidmi sa vyhýbame okysleniu roztoku(nebezpečenstvo tvorby prudko jedovatého HCN);
       - dbáme na dokonalé utesnenie aparatúry;
       - pri pipetovaní agresívnych a jedovatých kvapalín používame výhradne bezpečnostné pipety a nasávame pomocou balónika alebo injekčnou striekačkou.

  • Ďalšie zásady, ktoré je potrebné dodržiavať pri práci s chemikáliami:
       - pri všetkých operáciách s látkami v otvorených nádobách a skúmavkách musí byť ústie nádoby odvrátené od osoby ktorá s ňou manipuluje ako aj od iných pracovníkov;
       - látky, ktorých rozpúšťaním sa uvoľňuje teplo, musia sa rozpúšťať po častiach za stáleho chladenia a miešania.

    • b) práca s horľavinami

  • Veľkú pozornosť je treba venovať práci s horľavinami. Horľaviny majú väčšinou už pri laboratórnej teplote veľkú prchavosť pár. Malým zahriatím sa vyparovanie zväčšuje a vznikajú vysoko výbušne zmesi pár so vzduchom. Páry horľaviny sú obyčajne ťažšie ako vzduch, preto sa vyskytujú pri zemi. Ak prilievame horľavinu do nádoby na stole, rozširujú sa páry po laboratórnom stole a môžu sa zapáliť od plameňa, ktorý je od miesta prelievania dosť vzdialený. Pri prelievaní horľavín je nutné všetky zdroje otvoreného plameňa uzavrieť.

  • Pri destilácii nízkovriacej horľaviny sa musí kontrolovať prietok vody chladičom a odstrániť z okolia aparatúry všetky iné horľaviny do bezpečnej vzdialenosti.

  • Horľaviny nikdy nezahrievame priamym plameňom, používame vodné kúpele alebo elektrické tepelné hniezda.

  • Pri práci s horľavinami používame vždy okuliare alebo štít, do blízkosti aparatúry si pripravíme hasiaci prístroj, ktorého použitie musíme dobre ovládať. Starostlivo skontrolujeme jednotlivé časti aparatúry, či náhodou nie sú poškodené.

  • Zvyšky horľavín nikdy nevylievame do výlevky, ale do nádob špeciálne k tomu určených.

  • Fľaše s horľavinami sa plnia len do 3/4 objemu. Ak sa naplní fľaša väčším množstvom horľaviny, vzniká vo fľaši pretlak v dôsledku už zmienenej veľkej prchavosti pár, ktorá môže "vyraziť" zátku resp. vo výnimočných prípadoch aj roztrhnúť fľašu. Fľaše s horľavinami prenášame so zvýšenou opatrnosťou, nikdy nedržíme fľašu za jej hrdlo.

  • Skladovanie horľavín I. a II. triedy v sklenených alebo iných rozbitných nádobách s obsahom nad 5 litrov nie je v laboratóriu dovolené. Väčšie množstvo sa môže skladovať len v skladoch k tomuto účelu určených a viditeľne označených.

    • c) práca s kyselinami a hydroxidmi

  • Kyseliny a hydroxidy sú silno leptajúce látky. Už malé kvapky spôsobujú na pokožke popáleniny a vážne poškodzujú oči.

  • Kyseliny a hydroxidy prelievame vždy za použitia lievika a fľašu držíme tak, aby sme nepoškodili označenie fľaše. Pri nalievaní používame vždy ochranné rukavice!

  • Pri riedení kyselín nalievame vždy kyselinu do vody - nikdy nie naopak!

  • Rozliatu kyselinu dusičnú neodstraňujeme pilinami, handrami ani inými organickými látkami a nečistíme ňou nádoby, ktoré sú znečistené organickými látkami - hrozí nebezpečenstvo búrlivých reakcií, vznik nitróznych plynov a samovznieteniu. Rozliatu kyselinu splachujeme vodou, prípadne neutralizujeme (hydroxidom resp. soľou) a až potom používame piliny, handry a pod. rovnako postupujeme pri likvidácii iných rozliatych žieravín. Pokiaľ dôjde k rozliatiu väčšieho množstva, používame pri likvidácii gumové rukavice.

  • Pri rozpúšťaní tuhého hydroxidu nenalievame vodu na hydroxid, ale sypeme hydroxid do vody.

  • Niektoré kvapaliny, obzvlášť hydroxidy pri zahrievaní často vystrekujú vplyvom utajeného varu. Tomuto javu sa dá predísť tím, že do varnej nádoby vhodíme pred zahrievaním niekoľko varných kamienkov (pemza, sklenené guľôčky), ktoré odolávajú účinkom zahrievanej látky a ktorú tiež neznečisťujú.