2.4. Zrážanie

K základným laboratórnym operáciám patrí aj zrážanie. Keďže výsledok chemickej syntézy alebo chemickej analýzy závisí na spôsobe vylučovania zrazeniny, býva spravidla u syntetických alebo analytických postupov uvádzaná nielen koncentrácia reagujúcich zložiek a ich teplota, ale aj spôsob samotného zrážania a manipulácia so získanou zrazeninou. V prípade všetkých konkrétnych postupov zrážania platia však všeobecné základné pravidlá, ktoré sa zvyčajne u jednotlivých návodov neuvádzajú.

Zrážanie realizujeme vo vysokých kadičkách takého objemu, aby boli pred zrážaním naplnené menej, než do polovice. Zrážaný roztok miešame výlučne len sklenou tyčinkou. Túto tyčinku z kadičky nevyberáme a ponechávame ju v kadičke až do skončenia filtrácie zrazeniny. Činidlo pridávame postupne po tyčinke do roztoku, ktorý je zriedený, a ktorý tyčinkou neustále premiešavame. Zrážame spravidla za tepla.

Vyzrážaný roztok prikryjeme hodinovým sklom a necháme stáť určitý čas, a to dosť často na teplom mieste. Počas tohto času sa zo zrazeniny uvoľnia zachytené cudzie ióny prítomné v roztoku a vytvárajú sa väčšie a dobre filtrovateľné častice. Zrazenina nám takto "dozreje".

O úplnosti vyzrážania sa presvedčíme pridaním malého množstva činidla do roztoku nad zrazeninou. Malým prebytkom činidla súčasne znížime rozpustnosť zrazeniny a v prípade koloidných zrazenín zabránime ich peptizácii. Činidlo pridávame do zrážaného roztoku z kadičky, odmerného valca alebo z byrety.

V laboratórnej praxi zrážame roztoky aj plynom, najbežnejšie sulfánom H₂S a oxidom uhličitým CO₂. Ak bol roztok zahriaty, potom plyn privádzame sklenou trubičkou až do vychladnutia roztoku v kadičke, prikrytej hodinovým sklom. Pomalším nasycovaním zrážaného roztoku plynom vznikajú lepšie filtrovateľné zrazeniny, a preto volíme takú rýchlosť prebublávania plynu, aby sa v roztoku dali počítať jednotlivé bublinky.