4.6. Extrakcia

Pod pojmom extrakcia rozumieme oddelenie jednej látky z tuhej zmesi rôznych látok, suspenzie alebo roztoku pomocou vhodného rozpúšťadla. Princíp extrakcie teda spočíva v rôznej rozpustnosti látok v tom istom rozpúšťadle. V bežnej laboratórnej praxi sú najčastejšie používanými rozpúšťadlami (extrakčnými činidlami): éter, chlorid uhličitý, chloroform, etanol a voda. Možno použiť aj zmesi viacerých rozpúšťadiel.

Pre jednotlivé typy extrakcie (vylúhovania) sa historicky vyvinuli špecifické označenia:

Macerácia - látka v tuhej fáze je extrahovaná pri laboratórnej teplote opakovanými dávkami rozpúšťadla. Spôsob je vhodný na vylúhovanie látok nestálych pri zvýšenej teplote.

Digescia - látka v tuhej fáze je extrahovaná pri zvýšenej teplote opakovanými dávkami rozpúšťadla. Digescia prebieha rýchlejšie ako macerácia.

Perkolácia - látka v tuhej fáze je extrahovaná protiprúdne rozpúšťadlom. Čisté rozpúšťadlo získavame kondenzáciou jeho pár v chladiči, zatiaľ čo sa vylúhovávaná látka koncentruje vo varnej banke. Ako extraktor sa zvyčajne používa Soxhletov prístroj.

Vytrepávanie - látka je z roztoku extrahovaná jednou dávkou rozpúšťadlá v deliacom lieviku (jednoduché vytrepávanie) alebo opakovanými dávkami rozpúšťadla (opakované vytrepávanie).

Oddeľovací lievik naplníme asi do tretiny objemu extrahovanou zmesou kvapalín a pridáme približne rovnaký objem rozpúšťadla (napríklad dietyléteru, benzénu alebo chloroformu). Dôkladne asi 10 minút pretrepávame, pričom deliaci lievik niekoľkokrát odvzdušníme, najmä ak je rozpúšťadlom látka s vysokým tlakom nasýtených pár pri laboratórnej teplote (napríklad dietyléter). Potom necháme zmes v lieviku stáť dovtedy, kým sa obidve kvapalné vrstvy zreteľne neoddelia. Zátku vytiahneme a kohútom vypustíme spodnú vrstvu (roztok s väčšou hustotou). Hornú vrstvu môžeme odliať bralom lievika.

Pri extrakcii vodných roztokov organickým rozpúšťadlom sa môže tvoriť emulzia, ktorá znemožňuje oddelenie oboch vrstiev. Vtedy často pomôže prídavok chloridu sodného alebo niekoľkých kvapiek takého rozpúšťadla, ktoré sa s vodou nemieša (napríklad benzén). Podľa potreby môžeme extrakčný postup opakovať, až kým nedosiahneme potrebné dôkladné rozdelenie zmesi kvapalín.